Electrophysiology CINRE, hospital BORY

Symptomatológia fibrilácie predsiení


Symptómy počas epizódy fibrilácie predsiení (FiP) vznikajú, pretože predsiene fibrilujú – „chvejú sa“ – a frekvencia komôr je nepravidelná, čo pacienti najčastejšie pociťujú ako palpitácie (búšenie srdca).

Počas FiP a pri nepravidelnej frekvencii komôr je znížené plnenie komôr počas diastoly a následne je znížený srdcový výdaj a znižuje sa krvný tlak, čo pacienti pociťujú ako dýchavicu, slabosť alebo točenie hlavy.

U pacientov s FiP môže o niekoľko mesiacov až rokov vzniknúť tachykardiou-indukovaná kardiomyopatia, pri ktorej sa znižuje srdcový výdaj a tlak, vznikne chronické srdcové zlyhávanie, čo pacienti pociťujú ako permanentnú dýchavicu, slabosť alebo točenie hlavy. Tieto symptómy sú prítomné stále bez ohľadu na prítomnosť epizódy FiP, pretože sú zo srdcového zlyhávania.

Počas epizódy FiP je znížený arteriálny prietok mozgu a v ľavej predsieni môžu vzniknúť mikrotromby (<1 mm), ktoré spôsobujú malé lakunárne mozgové mikroinfarkty (<15 mm). Pri FiP tak vzniká kognitívna dysfunkcia (porucha pamäti, učenia, pozornosti) až demencia (závažná irreverzibilná kognitívna dysfunkcia). Ak vznikne v ušku ľavej predsiene väčší trombus (>4 mm), ktorý sa uvoľní, môže spôsobiť závažnú ischemickú cievnu mozgovú príhodu (CMP).

Symptómy bývajú prítomné väčšinou počas epizódy FiP. Niektoré epizódy môžu byť symptomatické a iné zase asymptomatické u toho istého pacienta. Prítomnosť symptómov nekoreluje s rizikom ischemickej cievnej mozgovej príhody, so systémovým embolizmom ani s mortalitou.

Symptómy výrazne ovplyvňujú kvalitu života. Ženy znášajú symptómy horšie a majú častejšie nežiaduce účinky z antiarytmickej liečby.

10–40 % pacientov s FiP je asymptomatických, nemajú žiadne ťažkosti, títo pacienti majú

  • asymptomatickú FiP (vedia že majú FiP, zachytila sa na EKG), alebo
  • silent FiP (nevedia že majú FiP, nikdy sa nezachytila na EKG).

Predpokladá sa, že cca 10 % pacientov má silent FiP; práve títo pacienti sú najviac ohrození, pretože nedostávajú žiadnu liečbu na FiP. Títo pacienti sú tak bez antikoagulačnej liečby a môžu dostať ischemickú CMP. Riziko CMP sa dá vypočítať podľa CHA2DS2-VA skóre.

Ilustrácia zobrazujúca palpitácie ako najčastejší symptóm fibrilácie predsiení, prítomný u približne 50–75 % pacientov počas epizódy. Ilustrácia znázorňujúca, že 10–40 % pacientov má epizódy fibrilácie predsiení bez subjektívnych ťažkostí.
Symptómy fibrilácie predsiení
Symptómy % pacientov
Palpitácie (búšenie srdca) 50 – 75 %
Únava 40 – 60 %
Slabosť 40 – 60 %
Dýchavica 30 – 50 %
Znížená tolerancia záťaže 30 – 40 %
Točenie hlavy 20 – 40 %
Diskomfort na hrudníku 20 – 30 %
Asymptomatická FiP 10 – 40 %
Úzkosť a depresia 10 – 30 %
Kognitívna dysfunkcia 5 – 15 %
Noktúria (nočné pomočovanie) 5 – 10 %
Ortopnoe (dýchavica v ľahu) 5 – 10 %
Cievna mozgová príhoda (CMP) 1 – 5 %
Tranzitórny ischemický atak (TIA) 1 – 5 %
Synkopa 1 – 2 %
Opuchy nôh a extrémna únava pri srdcovom zlyhávaní 1 – 5 %
Potenie 1 – 5 %
Nauzea 1 – 5 %
Náhla srdcová smrť < 1 %

Preautomatická pauza

  • Počas epizódy FiP, SA uzol negeneruje impulzy.
    • SA uzol je kontinuálne deaktivovaný (overdrive suppression) impulzami s vyššou frekvenciou (300–600/min),
    • impulzy sú z ektopických predsieňových ložísk (najčastejšie z obasti ostii pľúcnych žíl).
  • Po spontánnom ukončení FiP sa musí obnoviť elektrická aktivita SA uzla, SA uzol sa musí „zobudiť“,
    • zdravý SA uzol začne generovať impulzy o 1–3 sekundy po ukončení epizódy FiP.
  • Pri oneskorenej aktivácii SA uzla (>3 sekund) už môžu vznikať symptómy:
    • Točenie hlavy (vertigo)
    • Dyspnoe (dýchavica)
    • Presynkopa až synkopa
Preautomatická pauza a fibrilácia predsiení – klinická interpretácia
Trvanie pauzy Klinický význam % pacientov s FiP
≤ 3 s Fyziologická, nevyžaduje žiadnu liečbu ≈ 25 – 45 %
3 – 6 s „Šedá zóna“ – hodnotí sa podľa symptómov ≈ 2 – 5 %
≥ 6 s Patologická, zvážiť kardiostimulátor alebo abláciu ≈ 3 – 10 %
EKG záznam fibrilácie predsiení s preautomatickou pauzou 2,8 s a následným návratom do sínusového rytmu.

Najčastejšie príčiny patologickej preautomatickej pauzy (>6 sekúnd):

  • Sick sinus syndróm
  • Antiarytmiká a bradykardizujúce lieky (Beta blokátory, verapamil/diltiazem, digoxín, amiodarón)
  • Vysoký tonus nervus vagus (v noci, v spánku)
  • Po dlhšej epizóde FiP (>24hod)
Fyziologická vs. Patologická preautomatická pauza pri fibrilácii predsiení
Charakter pauzy Kritérium
Fyziologická ≤ 3 s a bez symptómov
„Šedá zóna“ – hodnotí sa podľa symptómov 3 – 6 s
Patologická > 3 s so symptómami (synkopa / presynkopa / vertigo)
Patologická ≥ 6 s (aj bez symptómov)

Symptómy FiP sa klasifikujú podľa viacerých skórovacích systómov, napr.:

  • EHRA (European Heart Rhythm Association)
    • Používa sa v Európe
    • odstupňuje symptómy do 4 stupňov (I, II, III, IV) a
  • mEHRA (modified EHRA)
    • Používa sa v Európe, je to novšia EHRA klasifikácia
    • odstupňuje symptómy do 5 stupňov (I, IIa, IIb, III, IV).
  • CCS-SAF (Canadian Cardiovascular Society Severity of Atrial Fibrillation Scale)
    • Používa sa v Kanade
    • odstupňuje symptómy do 5 stupňov (0, 1, 2, 3, 4).
  • Kompendium odporúčaní pre FiP (2026) klasifikuje symptómy AF pomocou deskriptívneho (verbálneho) hodnotenia.
    • Klasifikácia presne pomenuje symptómy pacienta.
    • odstupňuje symptómy do 5 stupňov

Pacient s FiP musí byť vždy vyšetrený komplexne, pretože symptómy, ktoré má, nemusia byť z FiP. Napríklad pacient môže mať FiP a dýchavicu, ale dýchavicu spôsobuje anémia, nie FiP.

Klasifikácia symptómov fibrilácie predsiení Trieda
Symptómy u pacienta s FiP sa klasifikujú do 5 stupňov:
  • Asymptomatická FiP (I)
  • Oligosymptomatická FiP (IIa)
  • Mierne symptomatická FiP (IIb)
  • Stredne symptomatická FiP (III)
  • Závažne symptomatická FiP (IV)
I
Symptómy FiP sa hodnotia pravidelne, najmä pred a po významnej liečbe alebo po významnej úprave rizikových faktorov. I

Klasifikácia symptómov fibrilácie predsiení
Klasifikácia symptómov FiP mEHRA
ekvivalent
Charakteristika
Asymptomatická FiP I Pacient je bez symptómov
Oligosymptomatická FiP IIa Pacient má symptómy, ktoré ho neobmedzujú v bežnej aktivite
Mierne symptomatická FiP IIb Pacient má symptómy, ktoré ho mierne obmedzujú v bežnej aktivite
Stredne symptomatická FiP III Pacient má symptómy, ktoré ho obmedzujú v bežnej aktivite
Závažne symptomatická FiP IV Pacient má symptómy, ktoré mu bránia v bežnej aktivite.
Patrí sem aj:
  • Synkopa pri FiP
  • Tachykardiou indukovaná kardiomyopatia pri FiP

Tieto odporúčania sú neoficiálne a nepredstavujú oficiálne usmernenia vydané žiadnou odbornou kardiologickou spoločnosťou. Sú určené len na vzdelávacie a informačné účely.

Peter Blahut, MD

Peter Blahut, MD (Twitter(X), LinkedIn, PubMed)