Komplikácie fibrilácie predsiení

Fibrilácia predsiení (FiP) bez ohľadu na jej klasifikáciu podľa epizód (paroxyzmálna, perzistujúca, permanentná) spôsobuje komplikácie, hlavne cez nasledujúce mechanizmy:

Tromboembolizmus

Počas FiP predsiene fibrilujú („chvejú sa“), v predsieňach tak vzniká turbulentný tok a stáza krvi, čo vedie k formácii trombu.

Uvoľnený trombus (zrazenina) sa označuje ako embolus.

Trombus vzniká najčastejšie v ušku ľavej predsiene, ak sa tento trombus uvoľní (embolizuje), spontánne alebo pri verzii na sínusový rytmus, vycestuje cez ľavú komoru a aortu do mozgu a spôsobí ischemickú cievnu mozgovú príhodu (CMP).
Trombus môže embolizovať aj do artérií v bruchu, obličky alebo sleziny.

Antikoagulačná liečba

Zvyšuje riziko krvácania, ale hlavne zabraňuje formácii trombu v ľavej predsieni a následne tromboembolizmu.
Pri správnom užívaní antikoagulačnej liečby a adekvátnej kontrole rizikových faktorov je riziko krvácania minimálne.

Riziko krvácania stúpa, ak sa pacient predávkuje alebo má nekontrolovanú artériovú hypertenziu (>140/90 mmHg).

Ilustrácia znázorňujúca vzťah medzi fibriláciou predsiení a srdcovým zlyhávaním s EKG záznamom arytmie.

Mikroembolizácia

Počas FiP vznikajú v predsieňach malé mikrotromby (<1 mm), ktoré embolizujú do mozgu a spôsobujú mikroinfarkty,

vzniká kognitívna dysfunkcia a demencia.

Rýchla komorová odpoveď

Perzistujúca FiP s rýchlou komorovou odpoveďou (>100/min.) spôsobuje dilatáciu komôr.
Niektorí pacienti sú napriek takejto frekvencii komôr bez palpitácií.
Vzniká srdcové zlyhávanie a tachykardiou-indukovaná kardiomyopatia.

Asynchrónia predsiení a komôr

Počas FiP je asynchrónna a neefektívna systola predsiení, pretože predsiene sa „chvejú“.
Systola predsiení sa niekedy označuje ako „atrial kick“, pretože predsiene počas systoly „vykopnú“ krv do komôr.
Neefektívna systola predsiení je asynchrónna so systolou komôr, pretože frekvencia komôr je nepravidelná voči predsieňam.
Pre asynchróniu predsiení a komôr:

Klesá srdcový výdaj o 15–30 %,
vzniká srdcové zlyhávanie,
čo pacient pociťuje ako slabosť, točenie hlavy, synkopu.

Cerebrálna hypoperfúzia

FiP znižuje srdcový výdaj (o 15–30 %), vzniká kognitívna dysfunkcia až demencia.

Štrukturálna remodelácia predsiení

Počas FiP sa predsiene remodelujú a FiP postupne, v priebehu niekoľkých rokov progreduje:

paroxyzmálna → perzistujúca → permanentná FiP.

Riziko závažných komplikácií je <5 %, ak je pacient adekvátne liečený podľa SKC algoritmu.

Najčastejšie komplikácie pri FiP si môžete pozrieť v nasledujúcej tabuľke.

Komplikácie fibrilácie predsiení
Komplikácia	Výskyt	Popis
Srdcové zlyhávanie	30–40%	Vzniká o niekoľko mesiacov až rokov, hlavne pri perzistujúcej tachy-FiP (>100/min.).
Tachykardiou-indukovaná kardiomyopatia	10–20%	Vzniká o niekoľko mesiacov až rokov, hlavne pri perzistujúcej tachy-FiP. Po zaliečení FiP je reverzibilná o 3–6 mesiacov.
Kognitívna dysfunkcia / demencia	5–20%	Vzniká pre mikroembolizáciu a zníženú perfúziu mozgu. Vzniká hlavne pri neadekvátnej antikoagulačnej liečbe.
Ischemická cievna mozgová príhoda, tranzitórny ischemický atak	1–20%	Vzniká pre tromboembolizáciu z ľavej predsiene. Riziko sa odhaduje podľa CHA₂DS₂-VA skóre.
Krvácanie	2–4%	Najčastejšie vzniká pri predávkovaní antikoagulačnou liečbou. Warfarín je rizikovejší ako NOAC.
Systémová embolizácia	1–3%	Najčastejšie postihnuté cievy: Artérie dolných končatín Artéria mesenterica Renálne artérie Koronárne artérie
Infarkt myokardu	1–2%	Vzniká pre koronárnu ischémiu pri tachy-FiP alebo embolizáciu.
Intrakraniálne krvácanie	0,5%	Najčastejšie vzniká pri predávkovaní antikoagulačnou liečbou. Warfarín je rizikovejší ako NOAC.

NOAC – Non-vitamin K Oral Anticoagulant (Dabigatran, Rivaroxaban, Apixaban, Edoxaban)

Pacienti s FiP majú 2× vyššie riziko mortality ako pacienti bez FiP.

Ilustrácia tromboembolizmu pri fibrilácii predsiení s tvorbou trombu v ušku ľavej predsiene a následnou cievnou mozgovou príhodou.

Najzávažnejšia komplikácia FiP je ischemická CMP.

Riziko CMP sa dá vypočítať podľa viacerých skórovacích systémov,
najpoužívanejší a najviac dát je pre skórovací systém CHA₂DS₂-VASc.

V roku 2001 vzniklo CHADS₂ skóre,

kde písmeno „C“ znamená „Congestive heart failure“,
ktoré bolo definované ako kongestívne srdcové zlyhanie za posledných 100 dní bez ohľadu na ejekčnú frakciu.

V roku 2009 vzniklo CHA₂DS₂-VASc skóre,

ktoré prebralo definíciu „C“ z CHADS₂ skóre.
Neskôr sa v CHA₂DS₂-VASc upravila definícia „C“ na

„symptomatické srdcové zlyhávanie bez ohľadu na ejekčnú frakciu“, alebo „ejekčná frakcia <35 %“.

V roku 2025 sa začalo používať CHA₂DS₂-VA skóre,

ktoré odstránilo pohlavie (S – Sex) ako rizikový faktor.

Ženské pohlavie sa už nepovažuje za rizikový faktor,
a netreba sa zaoberať otázkou: Kam z hľadiska pohlavia patria transgender osoby?

Písmeno „C“ znamená každé srdcové zlyhávanie bez ohľadu na ejekčnú frakciu (HFrEF, HFmrEF, HFpEF).

Riziko ischemickej CMP u pacientov s FiP, bez oľadu na klasifikáciu (paroxyzmálna FiP, perzistujúca FiP, permanentná FiP) sa odhaduje pomocou CHA₂DS₂-VA skóre

Fibrilácia predsiení a riziko CMP podľa CHA₂DS₂-VA skóre (za 1 rok)
CHA₂DS₂-VA Skóre	Riziko CMP (bez NOAC)	Riziko CMP (s NOAC)
0	0,5 %	0,2 %
1	1,5 %	0,5 %
2	3 %	1,0 %
3	5 %	1,8 %
4	7 %	2,6 %
5	11 %	3,9 %
6	14 %	5,4 %
7	15 %	5,1 %
8	19 %	6,8 %

NOAC – Non-vitamin K Oral Anticoagulant (Dabigatran, Rivaroxaban, Apixaban, Edoxaban). CMP - Cievná mozgová príhoda